Farbosleposť - porucha farebného videnia
Farbosleposť, alebo presnejšie povedané porucha farbocitu je porucha farebného videnia, pri ktorej je porušené vnímanie farebných tónov. Pri poruche sa rozlišuje slabozrakosť a farbosleposť na rôzne farby. Prejavuje sa neschopnosťou rozpoznávania určitých farieb, zobrazením farieb v sivom nádychu a niekedy svetloplachosťou. Príčiny sú väčšinou vrodené, v ojedinelých prípadoch môžu byť získané.
Súvisiace odkazy
Odporúčané odkazy
Najnovšie články
Porucha farebného videnia, pri ktorej je porušené vnímanie farebných tónov nazývame ako farbosleposť. Pomenovanie farbosleposť však nie je...
Farebné videnie je veľmi zložitý psychofyzikálny proces, pri ktorom naše oko rozoznáva rôzne farby. Z fyzikálneho hľadiska farba...Získané poruchy farebného videnia sú zväčša spojené s iným očným alebo celkovým ochorením a prejavujú sa rôznou intenzitou či centrálnymi výpadkami farieb. To sa môže vyskytovať pri rôznych ochoreniach sietnice alebo zrakového nervu. Žlté videnie môže byť vyvolané pri dlhodobom vystavení niektorým škodlivým chemikáliám a patrí medzi príznaky otravy určitými látkami alebo liekmi.
Farbosleposť môže byť čiastočná, v takom prípade sú farby vnímané odlišne a nepresne v porovnaní s človekom s normálnym farbocitom. Pri úplnej farbosleposti nerozlišujú postihnutí žiadnu z farieb a okolitý svet vnímajú iba čiernobielo, teda v rôznych stupňoch jasu a odtieňoch šedej. Vrodených porúch je väčší počet a sú významnejšie. Tieto poruchy farbocitu môžu byť izolované a človek nemusí trpieť žiadnym iným zdravotným postihnutím, alebo môžu byť súčasťou vážnejších genetických porúch ako napr. Downov syndróm, Turnerov syndróm atd.
Vrodené poruchy delíme podľa toho, ktorá z troch základných farieb (červená, zelená, modrá) je vnímaná chybne alebo nie je vnímaná vôbec. Väčšinou sa jedná o poruchu čapíkov, ktoré nemusia byť na sietnici vôbec prítomné.
Diagnostika farbocitu prebieha pomocou zobrazovania špeciálnych farebných schém obsahujúcich napríklad čísla, ktoré sa skladajú z rôznych farebných častíc. Pri vrodených poruchách farebného videnia nie je možná žiadna terapia, jedná sa o trvalý nález. Do určitej miery je možné tento problém čiastočne korigovať s pomocou špeciálnych okuliarových šošoviek s rôznymi typmi farebných filtrov.
Vrodená porucha farbocitu je genetickou záležitosťou a je dedičná recesívne. Vrodené poruchy farbocitu sú viazané na chromozóm X. U mužov sa vyskytuje len jeden chromozóm X, a tak jeho prípadnú poruchu nie je možné kompenzovať genetickou informáciou z druhého chromozómu, ako je to v prípade žien. U nich dochádza k poruche len v prípade defektu na oboch chromozómoch. Obvykle sú ženy len prenášačkami poruchy farbocitu. Percentuálne sa farbosleposť vyskytuje približne u 8,5 % populácie, z toho je 8% mužov a iba 0,5% žien. Počet porúch sa tiež líši pokiaľ porovnáme rôzne rasy, čo je spôsobené predispozíciou pre genetickú poruchu na chromozóme X. Z prieskumov vyplýva, že najviac sa vyskytujú poruchy farbocitu u belochov. Najnižší výskyt vrodených porúch farebného vnímania sa vyskytuje u černochov.
Delenie porúch farbosleposti
- Podrobnosti
- Choroby oka »
- Farbosleposť - porucha farebného videnia
- Napísal: Videnie.sk
Porucha farebného videnia, pri ktorej je porušené vnímanie farebných tónov nazývame ako farbosleposť. Pomenovanie farbosleposť však nie je väčšinou úplne presné, keďže väčšina postihnutých pacientov má poruchu vnímania len niektorej farby, čo znamená, že majú v určitej miere farebné videnie zachované. Pri úplnej farbosleposti totiž nerozlišujú žiadnu z farieb a okolitý svet vnímajú iba čiernobielo v rôznych stupňoch jasu. Farboslepých ľudí je teda len necelé percento, ostatných môžeme označiť skôr ako farbomylných.
Farebné videnie
- Podrobnosti
- Choroby oka »
- Farbosleposť - porucha farebného videnia
- Napísal: Videnie.sk
Farebné videnie je veľmi zložitý psychofyzikálny proces, pri ktorom naše oko rozoznáva rôzne farby. Z fyzikálneho hľadiska farba neexistuje, ide len o zrakový vnem, ktorý je podmienený vlnovou dĺžkou svetla. Od rôznych predmetov sa odráža určitá časť spektra, dopadá do oka, kde spôsobí podráždenie svetlocitlivých elementov, reagujúcich na farbu - čapíkov. Na jeho realizáciu je potrebná správna a neporušená činnosť zraku a to oka ako prijímacieho orgánu, zrakovej dráhy ako prenášacieho systému a mozgových centier, vďaka ktorým si uvedomujeme a sú preto analyzátorom vnemu.
