Pri šoférovaní motorového vozidla musí vodič priebežne sledovať nielen to, čo sa deje na ceste, ale aj údaje na prístrojovej doske. Počas sklonenia hlavy, v priemere asi o 30 stupňov, dochádza k potlačeniu ostrosti obrazu diania na vozovke, čo je spôsobené následkom pohybu očí. Pri pohľade napríklad na tachometer totiž obvykle pohyb očí cieľ prestrelí, v priemere asi o 5 stupňov, čo je okamžite vyrovnané následným pohybom očí. Po vytvorení ostrého obrazu na sietnici dochádza k jeho spracovaniu a uvedomeniu si videného. Predpokladáme však, že veľkosť čítaných číslic musí byť minimálne 5x väčšia než je minimálna veľkosť umožňujúca ich diferenciáciu. Teda až po spracovaní a realizácii informácii sa môže pohľad vrátiť do pôvodného postavenia.
Doba trvania tohto procesu je ovplyvňovaná radou faktorov ako vek, kondícia, pozornosť a skúsenosť. V priemere to býva 0,5 - 3s. Pri rýchlosti jazdy 100 km/hod vozidlo prejde 14 - 86 m, pri 160 km/hod potom 22 - 132 m. Počas tejto doby vodič nič nevidí a vozidlo je akoby riadené slepým.
Aj celkom zdravý človek potrebuje k tomu, aby zrakový podnet bol po spracovaní na sietnici, zaregistrovaný a poznaný v zrakových centrách, dobu asi 0,1 s. V tomto čase prejde vozidlo pri rýchlosti 160 km/hod asi 4,4 m. Vzhľadom k výpadkom podnetov z periférie sietnice sa táto vzdialenosť môže zvýšiť až na 7 m. To znamená, že by vodič zaregistroval zajaca bežiaceho zo strany 80 kilometrovou rýchlosťou, najskôr vtedy, až by bol zajac mŕtvy. Paradoxne by sa jednalo o nehodu s neprítomným objektom.
Účastník cestnej premávky by mal mať normálny farbocit (rozlišovanie farieb). Poruchou farebného videnia sú postihnutí prevažne muži (8%) a len asi 0,4% žien. Asi 80% farboslepých má ľahšiu poruchu vnímania zelenej farby a 25% poruchu ťažšiu. Ľahkú poruchu vnímania červenej farby má 10% ľudí a 15% trpí poruchou ťažšou. Podľa nových výskumov je asi 1,5 -2,0 % účastníkom cestnej premávky postihnutých poruchou vnímania červenej farby. U týchto ľudí musíme predpokladať, že obzvlášť znečistené brzdové a obrysové svetlá spoznajú neskôr, alebo vôbec nie. Liečenie tejto geneticky podmienenej poruchy v súčasnosti nie je možné.
K bezpečnosti cestnej premávky pochopiteľne prispieva aj ľahká čitateľnosť údajov na prístrojovej doske. Rôzne automobilky využívajú na prístrojovej doske rôzne farby. Automobilka SAAB preferuje zelenú, Ferari prešiel od bielej cez červenooranžovú k zelenej a V Porsche využívajú žlté diódy o vlnovej dĺžke 588 nm. Koncern Fiat preferuje zelenú a oranžovú farbu. Ford považuje za najlepšiu ukľudňujúcu zelenú, zatiaľ čo Opel uprednostňuje neutrálnu bielu. Renault neudal žiadnu pre firmu typickú farbu. Daimler-Chrysler využíva žltú, ale pre počet najazdených kilometrov a vonkajšiu teplotu modrú. BMW a Rover používajú od roku 1987 oranžovú, pretože sa chybne domnievali, že vhodná zmes červenej a zelenej kompenzuje obe najčastejšie poruchy farebného videnia. Audi má biele armatury so šedými alebo namodralými číslicami a VW modré diódy o vlnovej dĺžke 465 nm a sýtosti 80 - 85%.
Všetky firmy argumentujú, že robia to najlepšie pre dobro zákazníkov. Všeobecne však platí:
- U poruchy vnímania červenej farby je výrazne skrátené spektrum na dlhovlnnom konci. Maximum jasnosti je posunuté z 555 nm na 520 nm. Pri tejto poruche je lepšie vnímaná žltá a modrá farba. Červené armatury síce nerušia adaptáciu na tmu, ale zhoršujú videnie u presbyopov do blízka.
- Zelené armatury sú vhodné pre presbyopov. Umožňujú im dlho dostatočné videnie do blízka aj s okuliarmi do diaľky.
- Modrá farba je u starších vodičov najmenej vhodná. Ich starnúca vnútroočná šošovka stráca elasticitu a stáva sa nažltlou alebo nahnednutou. Dopadajúce svetlo je potom silne absorbované a rozptylované. Modré svetlo spôsobuje taktiež ľahkú myopizáciu.
- Biele svetlo môže oslňovať. Svetlé znaky na tmavom podklade však zlepšujú kontrast.
- Schopnosť rozlišovať farebné znaky môže byť negatívne ovplyvnená ako ochorením oka (katarakta, retinopatia), tak užívaním niektorých liekov.
Názorným príkladom zmeny názorov na význam farebných ukazovateľov môže byť americké námorníctvo. Červená farba používaná v ponorkách počas II. svetovej vojny bola príčinou častých bolestí hlavy, zahmleného videnia a problémov pri čítaní, ktoré boli vyvolané relatívnou myopizáciou. Následný prechod k modrej farbe neviedol k očakávanému priaznivejšiemu ovplyvneniu adaptácie a preto prešli na neutrálnu bielu farbu, ktorá najlepšie uľahčuje adaptáciu pri ovládaní prístrojov.
Z vyššie uvedených poznatkov vyplýva, že by automobilky mali venovať oveľa väčšiu pozornosť vývoju osvetlenia prístrojových dosiek. Veľmi by to prospelo vodičom, ale obzvlášť zvýšeniu bezpečnosti v cestnej premávke.
Inzercia
Ľahká čitateľnosť údajov na prístrojovej doske teda napomáha nielen komfortu pri šoférovaní, ale i zvýšeniu bezpečnosti na cestách. Samozrejmosťou je mať uzatvorené pzp, pre prípad, že by prišlo ku škodovej udalosti.