Refrakčné poruchy môžeme jednoducho rozdeliť na veľké a malé. U veľkých porúch je videnie podstatne znížené, zahmlené a nepresné. Oko nie je schopné túto vadu samo vykorigovať a preto sa o to ani nesnaží. Porucha začína a končí zníženým videním a jej odhalenie nie je problematické.
Malú refrakčnú poruchu sme do určitej miery schopní sami vykorigovať. Táto činnosť však následne vedie ku svalovému a nervovému vyčerpaniu, sprevádzanému radou symptómov. Príčinou problémov však nie je sama refrakčná porucha, ale skôr úsilie spojené s jej korekciou. Pretože videnie býva normálne, tieto poruchy sa zisťujú problematickejšie a pôvod problémov býva často krát hľadaný bez úspechu niekde inde.
Príznaky sprevádzajúce veľké refrakčné poruchy nie sú príliš viditeľné. Dominujúcim znakom je znížená zraková ostrosť. Dôsledky môžeme najlepšie pozorovať u nekorigovaných krátkozrakých detí. V porovnaní s ostatnými sa javia ako málo inteligentné a neohrabané. Po správnej korekcii tieto príznaky nielen že zmiznú, ale tieto deti často vykazujú v škole aj nadpriemerný prospech. Bývajú však viac samotárske, vyhýbajú sa športu a často vyrastajú s odlišným duševným rozhľadom.
Príznaky malých refrakčných porúch sú omnoho pestrejšie. Snaha po vykorigovaní týchto anomálií vedie k poruche vzťahu medzi akomodáciou a konvergenciou. Ďalekozraké deti musia akomodovať aj na diaľku. Krátkozraký v snahe vidieť ostro približuje pozorovaný predmet bližšie k oku. Tým sú viac namáhané oba vnútorné priame svaly. Problémy narastajú pri astigmatizme, pri anizometropiách a pri poruchách súhry okohybných svalov. Bolesť spôsobená zvýšeným napätím svalov ešte zvyšuje únava z rozlišovania neostrých obrazov vy vyšších zrakových centrách. Týmto problémom podliehajú obzvlášť neurastenci, ženy s panvovými chorobami, predovšetkým v dobe menštruácie a menopauzy, ale ja zdraví ľudia v období zvýšeného stresu a úzkosti, po dlhodobej práci na počítači alebo dlhodobom sledovaní televízora.
Problémy pochádzajúce z malých refrakčných porúch môžu byť zrakové, očné alebo prídatné. Zraková ostrosť býva normálna. Za zhoršených podmienok, obzvlášť pri zlom osvetlení, sa videnie stáva zahmleným. Uvoľnenie napätia ciliárneho svalu vedie k rozostreniu obrazu, uvoľnenie napätia okohybných svalov potom k dvojitému videniu.
Očné problémy sa prejavujú pocitom tlaku, pálčivosti, nepohodlia a cudzích teliesok pod viečkami, ktoré pripadajú človeku veľmi ťažké. Odpočinok, poprípade pretrenie viečok prináša dočasnú úľavu. Pokračovanie v práci spôsobuje skutočnú únavu až bolesť očí. Viečka, predovšetkým ich okraje, bývajú začervenané, podráždené a často dochádza k zápalom okrajov viečok. Spojivky bývajú prekrvené a oči slzia. Ľudia s týmito problémami majú ospalý vzhľad.
Z ostatných problémov sa stretávame hlavne s netypickou bolesťou hlavy. Môže byť lokalizovaná do očí, hĺbky očnice poprípade do temena hlavy. Môže sa šíriť aj do šije alebo ramien. Neraz býva spojená s nevoľnosťou a zvracaním. Obyčajne prichádza po celodennej práci, ale môže sa vyskytovať aj ráno, po prebudení.
Predpokladom úspešnej liečby a korekcie je podrobné vyšetrenie pacienta. Príčina býva často krát hľadaná inde, nie v očiach. U veľkých refrakčných porúch býva často príčinou problémov nedokonalá korekcia, ktorá robí z veľkej refrakčnej poruchy malú. To však neznamená, že každá malá refrakčná vada musí byť korigovaná.
Emetropiu (žiadnu refrakčnú poruchu) nachádzame len u veľmi malého percenta ľudí. Porucha refrakcie, ktorá nie sprevádzaná žiadnymi problémami, obzvlášť keď je zistená za nefyziologických podmienok cykloplégie, nemá byť korigovaná. Korekcia totiž môže narušiť rovnovážny stav a viesť ku vzniku problémov.
Oko nie je možné korigovať ako izolovaný optický prístroj, musí byť korigované ako súčasť celého tela. Očné problémy môžu byť prvým príznakom závažnej choroby a môžu pomôcť k včasnému a tým často jedinému úspešnému liečeniu prvotnej choroby.