Nie je pochýb o tom, že povrchová úprava plastových okuliarových šošoviek prispela významne k zlepšeniu ich kvality a estetického vzhľadu okuliarov. Tiež sa však objavili pochybnosti, že takto upravené šošovky špinu priamo priťahujú a že sa veľmi rýchlo špinia.
Organické šošovky, ktoré takmer úplne nahradzujú minerálne šošovky majú celú radu predností. Sú oveľa ľahšie, odolnejšie, jednoduchšie sa opracovávajú a umožňujú vkladať ich bez problémov do vŕtaných okuliarov. Sú však mäkšie a bez kvalitnej povrchovej úpravy by ich používanie bolo len ťažko realizovateľné.
K čisteniu povrchu okuliarových skiel býva väčšinou využívaná voda z vodovodu alebo rôzne čistiace prostriedky. Ako obzvlášť nevhodné k čisteniu sa ukázali rôzne vlhké čistiace vreckovky. Po ich použití totiž ostáva povrch – predovšetkým plastových šošoviek – trvalo zahmlený a šošovky sa stávajú nepoužiteľné.
Na povrchu plastových okuliarových šošoviek často vidieť zreteľné poškodenie a dokonca aj kompletné odlúčenie povrchových úprav. Príčinou môže byť výrobná porucha, účinok agresívneho potu, alebo nevhodne čistenie samotných šošoviek.
Trhliny na povrchu plastových okuliarových skiel bývajú často následkom čistenia veľmi teplou vodou. Organický materiál má zreteľne vyšší tepelný koeficient. Povrchové vrstvy nie sú schopné odolávať rýchlemu naberaniu objemu organického materiálu a tým dochádza ku vzniku početných a hlbokých povrchových trhlín. Pri vysúšaní povrchu okuliarových šošoviek utierkami z mikrovlákien sa okraje trhlín zaoblujú a stávajú sa zreteľnejšími.
Možnou príčinou sťažnosti nositeľa novej korekcie na zhoršené videnie môže byť zvlnenie povrchu okuliarovej šošovky pri neporušenom povrchu šošovky. Zvlnenie významne narúša kvalitu zobrazenia. Pravdepodobnou príčinou je polymerizácia – tvorba veľkých molekúl alebo reťazcov molekúl.
Nové povrchové úpravy majú uľahčiť udržiavanie čistoty povrchu korekčných šošoviek. Zabraňujú ukladaniu nečistôt vďaka extrémne hladkému a odpudivému povrchu.
Výrobcovia okuliarových šošoviek odporúčajú k čisteniu chladnejšiu vodu, ktorá si však ideálne neporadí s mastnými škvrnami. Naopak teplá voda však ohrozuje šošovky tepelným efektom. Obľúbené sú tekuté čistiace prostriedky na báze alkoholu v spojení s tenzidmi. Taktiež väčšie množstvo alkoholu môže mať v určitých prípadoch negatívny vplyv na povrch okuliarových šošoviek. Napríklad pri polykarbonátových šošovkách by sme sa alkoholu a predovšetkým acetónu mali vyvarovať – prípustné sú len prostriedky s vodou a tenzidmi. Aj keď nie sú tak účinné, nevedú k poškodeniu okrajov šošoviek.
Opatrní tiež musíme byť pri používaní vlhkých papierových utierok. Rôzne prísady a tvrdé čiastočky dreva v nich obsiahnuté môžu spôsobiť poškodenie šošoviek. Tieto utierky môžu niekedy na povrchu šošoviek zanechať škriabance. Bezproblémové má byť podľa výrobcov skiel používanie utierok z mikrovlákna. Statický náboj, ktorý vzniká na povrchu pri suchom použití, behom niekoľkých minút ustupuje. Najlacnejšie utierky však nie sú celkom spoľahlivé a pri čistení na sucho taktiež môže dôjsť k poškriabaniu povrchu.
Ku vzniku komplikácií na povrchu korekčných šošoviek prispieva tiež tuk pochádzajúci z kože a očných rias. Mastnota sa udržiava obzvlášť na okrajoch rámov a pri čistení je prenášaná do centra šošoviek. Jedinou spoľahlivou pomocou je čistenie v ultrazvukovej čističke a prostriedky rozpúšťajúce mastnotu.
Optimálny čistiaci prostriedok zrejme doteraz neexistuje. Ak sme však pri čistení opatrný a používame naozaj kvalitné čistiace prostriedky, vhodnú teplotu vody, prípravky na odmastenie, tak nemusíme mať pri čistení žiaden strach, že skla poškodíme.