Farba očí - zelené, modré, hnedé oči | Videnie.sk

Hnedá, modrá a zelená farba predstavujú najrozšírenejšie farby našich očí. Popri nich však existuje paleta ďalších farieb, ktoré sú určitou kombináciou už spomínaných farieb. Mnoho ľudí sa rodí s ťažko opísateľnými šedými očami, ktoré sa počas vývoja menia na modrú či hnedú farbu. Koľko však v skutočnosti naozaj o farbe očí vieme?

To, že naše oči majú určitú farbu je dané predovšetkým koncentráciou pigmentu melanínu v očnej dúhovke. Dúhovka je časť oka, nachádzajúca sa medzi rohovkou a vnútroočnou šošovkou a práve ona je tou farebnou časťou oka, ktorú je vidieť. V prípade, že dúhovka obsahuje pigment na oboch stranách, svetlo vstupujúce do oka sa odráža takým spôsobom, že dúhovka má hnedú farbu. Niekedy sa však na povrchu dúhovky nenachádza žiaden pigment, poprípade len vo veľmi malom množstve. Vtedy svetlo reaguje so šedými dúhovkovými vláknami a dúhovka tak získava modrú farbu. Veľkosť a vzdialenosť vlákien a strómálnych buniek dúhovky podmieňuje „modrookosť“ alebo „zelenokosť“.

Aj keď väčšina dúhoviek má hustotu pigmentu na zadnej strane veľmi podobnú, tak u určitého percenta populácie je táto hustota nižšia, čo má za následok to, že svetlo ktoré dopadá do oka sa neodrazí od dúhovky, ale prechádza až na sietnicu a až tam dochádza k odrazom. Na sietnici sa toto svetlo odráža od siete krvných tepien a vlásočníc. Výsledok je taký, že odrazené svetlo má červenú farbu a vzniká takzvaný červený reflex, ktorý bežne vidíme na fotografiách v podobe červených očí. U ľudí s nižšou hustotou pigmentu tento červený odraz však spôsobí to, že interakciou s modrou alebo hnedou farbou je výsledná farba dúhovky výrazne modrá alebo fialová.

Existuje ešte vzácna genetická porucha – albinizmus. Vtedy postihnutý jedinci nemajú žiaden pigment a ich farba očí sa preto javí ako rúžová až červená.

Niekedy sa tiež môže stať, že pigment zo zadnej plochy prenikne na prednú plochu k okrajom zorničky. Výsledkom je hnedý prstenec okolo zorničiek, ktorý pôsobí veľmi zvláštne v kombinácii predovšetkým z modrými očami.

Mnoho z nás sa v škole učilo jednoduchý Mendelejov alebo tzv. „dvojgénový“ genetický model ako predpovedať farbu očí. Tento model je založený na tom, že modrá farba očí má recesívne vlastnosti. To znamená, že na základe farby očí matky a otca môžu budú mať ich detí konkrétnu farbu očí. Tento model sa však už dlhšiu dobu ukazuje ako nie úplne spoľahlivý, avšak stále je prezentovaný ako vysvetlenie pre farbu očí potomkov.

Postupne, ako sme sa stále viac dozvedali o genetike a bunkovej chémii, bolo dokázané, že melanín je ovplyvňovaný génmi pre hnedú a modrú farbu na chromozóme 15 a génmi pre zelenú a modrú farbu na chromozóme 19.

Nové a dokonalejšie genetické modely však ešte nefungujú úplne dokonale, keďže sa zistilo, že existuje minimálne ešte jeden ďalší gén, ktorý podmieňuje farbu očí. Je to opäť gén hnedého typu na chromozóme 15. Taktiež vedci prišli na to, že v dúhovkách zelenej, fialovej a žltohnedej farby sa prejavuje hnedožltý pigment nazývaný lipochrom.

Veľa detí, najmä bielej rasy sa rodia s neutrálnou farbou očí. Ako sú oči vystavené slnečnému žiareniu, melanocyty v dúhovke začínajú produkovať pigment melanín a farba očí sa postupne začína meniť a podobať sa na oči rodičov. Hustota melanínu v 1 roku života predstavuje asi 50% hustoty oproti dospelému človeku. Pigmentácia je kompletná v treťom roku života.

Veľmi zaujímavým javom sú tiež zmeny farby očí u dospelých ľudí. Ako sme už spomenuli, farba oka je výsledkom odrazu svetelných lúčov z vonkajšieho prostredia od štruktúry dúhovky. Ľudia so svetlofarebnými dúhovkami často tvrdia, že farba ich očí sa mení v závislosti na farbe ich oblečenia. Nie je to žiadna záhada, keďže v tomto prípade je farba dúhovky podmienená aj kombináciou farieb odrazených od oblečenia, či dokonca mejkapu a nie je vždy taká, akú by ste mohli očakávať.

Farbu oči taktiež môže ovplyvňovať zdravotný stav. Mnoho ľudí sa stretáva s tým, že keď sú chorí, prípadne v strese, farba ich očí je tmavšia či svetlejšia. Je to dôsledok rozmiestnenia a hustoty melanínu, alebo lipofuscinu na dúhovke. Presný mechanizmus však ešte nie je úplne známy.

Zmena farby oči môže byť ďalej spôsobená konkrétnym ochorením ako je napríklad glaukom a samozrejme aj užívaním liekov. Samotný mechanizmus účinku liekov na zmenu farby očí je zatiaľ zistený len čiastočne, ale má sa za to, že majú podobný účinok ako hormón prostaglandín, ktorý sa bežne vyskytuje v ľudskom organizme. Je čiastočne dokázané, že vplyv hormónov má vplyv na pigmentáciu dúhovky, čím je tiež možné vysvetliť zmenu farby očí u dospelých

Keďže aj niektoré ochorenia môžu spôsobiť zmenu farby dúhovky, tak v prípade, že takúto zmenu spozorujete, je dobré navštíviť lekára.