Slepota | Videnie.sk

Slepotu môžeme z fyziologického hľadiska definovať ako stav nedostatku zraku. Definícia, ako je aplikovaná na ľudí týmto slovom legálne klasifikovaných je však komplexnejšia. Úplná slepota je trvalá a úplná strata zraku, kedy postihnutý nemôže vôbec vnímať svetlo. Ako praktická slepota sa označuje podstatné zníženie zrakových funkcií.

Závažnosť zrakového postihnutia sa definuje pomocou zrakovej ostrosti udávanej Snellenovým zlomkom. Napríklad silná slabozrakosť sa definuje ako kvalita videnia udaná Snellenovým zlomkom 1/10 alebo menej. To znamená, že prakticky slepý jednotlivec musí stáť 6 metrov od objektu, aby ho videl rovnako jasno, ako normálne vidiaca osoba zo vzdialenosti asi 60 metrov.

Svetová zdravotnícka organizácia WHO definuje legálnu slepotu ako videnie 20/400 (3/60) alebo menej v lepšom oku s korekciou, alebo vizuálne pole menšie než 10 stupňov. Asi 10 percent osôb pokladaných za legálne slepých akýmkoľvek meraním sú aktuálne bez zraku. Ostatní majú určitý stupeň videnia, od vnímania svetla po relatívne dobrú ostrosť. Tí, ktorí nie sú legálne slepí, ale napriek tomu majú vážne vizuálne narušenie, sú slabozrakí.

Príčiny slepoty

Vážne zrakové postihnutie má mnoho príčin:

Slepota ako dôsledok ochorení

Zrakové postihnutie je väčšinou spôsobené chorobami a podvýživou.

Väčšina všeobecných príčin slepoty vo svete sú:

• katarakty - šedý zákal (43 %)
• glaukom - zelený zákal (15 %),
• trachom - zápal spojiviek alebo rohovky (11 %),
• avitaminóza - nedostatok vitamínov u detí pod 5 rokov (2 %),
• kolobom - vrodené nevytvorenie určitých tkanív oka (3 %).

Ľudia v rozvojových krajinách oveľa častejšie trpia zrakovým postihnutím v dôsledku podmienok, ktorým by bolo možné predísť. Zatiaľ čo zrakové postihnutie je všade najčastejšie u ľudí nad 60 rokov, deti v chudobných oblastiach budú omnoho viac trpieť očnými chorobami než deti v rozvinutých krajinách.

Súvislosť medzi chudobou a liečiteľným zrakovým postihnutím sa najlepšie prejavy vtedy, keď porovnávame regióny. Najviac zrakových postihnutí u dospelých v severnej Amerike a západnej Európe nastáva v súvislosti so stareckou makulárnou degeneráciou a diabetickou retinopatiou. Aj keď obe choroby je možné liečiť, žiadna zatiaľ nie je vyliečiteľná.

V rozvojových krajinách, kde ľudia majú kratšiu priemernú dĺžku života, sú najčastejšie príčinou katarakty a vodní paraziti (obe môžu byť efektívne liečené). Z odhadovaných 40 miliónov slepých ľudí vo svete ich 70–80 % môže mať zrak obnovený (úplne alebo sčasti) vhodnou liečbou.

Abnormality a úrazy

Očné úrazy, najčastejšie vyskytujúce sa u ľudí pod 30 rokov, sú hlavnou príčinou monookulárnej slepoty (straty zraku v jednom oku). Úrazy a katarakty postihujú oko samotné. Abnormality (napr. optická nervová hypoplázia) postihujú nervový zväzok, ktorý vysiela signály z oka do zadnej časti mozgu, a môžu viesť k zmenšeniu zrakovej ostrosti. Úrazy týlneho laloku mozgu môžu aj pri neporušených očiach a optických nervoch spôsobiť slepotu.

Genetické defekty

Ľudia s albinizmom často trpia postihnutím zraku v takom rozsahu, že mnohí sú prakticky slepí, aj keď len málo z nich je úplne bez zraku.