V prvom rade je potrebné povedať, že očné chyby, alebo ináč refrakčné poruchy nie sú ochorením. Môžeme ich definovať ako nedokonalosti optického systému, ktoré majú za následok zníženie zrakovej ostrosti a takmer vždy ich je možné korigovať optickými pomôckami ako okuliare, kontaktné šošovky, poprípade chirurgicky, alebo laserovými operáciami. Aspoň minimálnu refrakčnú chybu je možné nájsť takmer u každého z nás, ale len u určitého percenta ľudí je potrebné nejakú očnú chybu korigovať.
Problémy so zrakom alebo zhoršené videnie v dôsledku refrakčnej poruchy môže spôsobovať množstvo faktorov ako napr. vek, vrodené očné chyby, rôzne ochorenia a nie len ochorenia očí, alergie, úrazy a mnohé iné. Očné refrakčné poruchy sú sprevádzané zníženým, nepresným, alebo zahmleným videním do diaľky, blízka alebo na obe vzdialenosti. Môžeme ich rozdeliť na veľké a malé. Príčinou problémov však často krát nie je samotná refrakčná porucha, ale skôr úsilie spojené s jej korekciou.
Refrakčné poruchy a to aj keď nie sú korigované zvyčajne nemajú za následok ďalšie zhoršovanie videnia, poprípade vznik ochorenia. Avšak snaha o ich ich vykorigovanie nás značne vyčerpáva a výsledkom môže byť množstvo astenopických problémov.
Očné problémy sa prejavujú pocitom tlaku, pálenia, ťažkých viečok, únavy až bolesti očí, pocitmi cudzieho telieska v oku, spojivky bývajú prekrvené a oči slzia. Viečka a ich okraje sú začervenané, podráždené, často dochádza k zápalom okrajov viečok a ľudia s týmito problémami majú ospalý vzhľad. Ďalším prejavom je netypická bolesť hlavy, ktorá je lokalizovaná do očí, hĺbky očnice, prípadne sa môže šíriť až do temena, šije alebo ramien. Neraz býva spojená s nevoľnosťou a vracaním a dokonca sa môžu prejaviť a bolesti chrbtice. Refrakčné poruchy môžu byť tiež prvým príznakom závažnej choroby a môžu pomôcť k včasnému a úspešnému liečeniu prvotnej choroby.
Preto je dobre nezanedbávať preventívne kontroly a v prípade potreby korekcie to neodkladať.
Medzi očné alebo refrakčné chyby patria ďalekozrakosť, krátkozrakosť a astigmatizmus. Môžeme sem zaradiť aj presbyopiu, ktorá síce nie je klasickou refrakčnou poruchou, keďže je ovplyvnená vekom a týka sa ľudí po štyridsiatke, kedy dochádza k stráte akomodácie a tým zhoršenému videniu predovšetkým do blízka a v niektorých prípadoch následne aj do diaľky.
U veľkých refrakčných porúch sú príznaky výraznejšie a hlavným z nich je podstatne znížená zraková ostrosť, zahmlené a nepresné videnie. Oko nie je schopné túto vadu samo vykorigovať a preto sa o to ani nesnaží.
Malú refrakčnú poruchu sme do určitej miery schopní sami vykorigovať, ale táto činnosť vedie ku svalovému a nervovému vyčerpaniu, ktoré je sprevádzané radou symptómov. Príznaky malých refrakčných porúch sú omnoho pestrejšie, môžu byť zrakové, očné alebo prídavné. Zraková ostrosť býva zachovaná. Videnie sa stáva zahmleným za zhoršených podmienok, napr. pri zlom osvetlení. Uvoľnenie napätia ciliárneho svalu vedie k rozostreniu obrazu a uvoľnenie napätia okohybných svalov vedie k dvojitému videniu. Snaha po vykorigovaní týchto anomálií vedie k poruche vzťahu medzi akomodáciou a konvergenciou.