Presbyopia nepatrí medzi typickú refrakčnú poruchu a je spôsobená fyziologickým starnutím vnútroočnej šošovky. Prejavuje sa tým, že oko v určitom veku stráca schopnosť zaostriť na bližšie predmety. Presbyopia je vlastne úbytok akomodačnej rezervy, pretože v staršom veku postupne prichádza k strate elasticity tkanív v oku.

presbyopia

Starnutie vnútroočnej šošovky spôsobuje, že postupne znižuje svoju plasticitu a elasticitu, zväčšuje a zhutňuje sa jej jadro, sklerotizujú šošovkové vlákna a šošovke pribúda na objeme. Zvyšovaním objemu šošovky tiež dochádza k uvoľneniu svalov, ktoré šošovku pridŕžajú. Tým je znemožnená ich funkcia meniť tvar šošovky a dochádza k pozvoľnému poklesu akomodačného výkonu, ktorý je ireverzibilný.

Presbyopia sa najčastejšie prejavuje okolo 40. roku života. Presbyopia postihuje každého a nie je známa žiadna prevencia. Častým príznakom je únava očí a bolesti hlavy pri práci nablízko. U ďalekozrakých začína presbyopia skôr, u krátkozrakých neskôr alebo v určitých prípadoch sa problémy nemusia objaviť vôbec.

Korekcia presbyopie musí byť riešená individuálne. Najčastejšou korekčnou pomôckou sú okuliare alebo kontaktné šošovky. Množstvo akomodácie sa u každého človeka, ale aj u každého oka môže líšiť. Preto, aby došlo k súhre akomodácie a konvergencie, je potrebné predpisovať najslabšie sklá, ktoré sú znesiteľné pri dobrom a pohodlnom videní. Pri korekcii je treba rešpektovať pracovnú vzdialenosť, na ktorú musí človek svoje videnie prispôsobiť.

Vznik presbyopie

Vznik presbyopie je závislý predovšetkým na veku človeka, ale aj na refrakčnom stave oka. Aj napriek tomu, že sklerotizácia začína už s vytvorením šošovky, pozorovať ju môžeme až keď úbytok akomodácie spôsobí problémy pri práci do blízka.

V prípade emetropa (bez refrakčnej vady) je to približne po štyridsiatom roku života. U hypermetropov (ďalekozrakých) začína presbyopia skôr, u myopov (krátkozrakých) neskôr alebo sa v určitých prípadoch problémy nemusia objaviť vôbec.

Presbyop si najčastejšie pomáha oddiaľovaním textu, zakláňaním hlavy, čítaním pri jasnejšom svetle, kedy sa zúžia zorničky. Tieto problémy nastupujú skôr a sú výraznejšie u tých ľudí, ktorých zamestnanie vyžaduje dlhodobé sústredenie sa na blízku vzdialenosť.

Presbyopia je vlastne úbytok akomodačnej rezervy, takže sa ju snažíme nahradiť vhodným spojným okuliarovým sklom, aby mohol človek pracovať na blízko s očným pohodlím. Približne sa dá povedať, že prídavok do blízka v 45 rokoch je 0,5 – 1 dioptrie, v 50 rokoch 1,5 – 2 dioptrie a za každých ďalších 5 rokov sa zvyšuje o 0,5 dioptrie. Rozdiel medzi diaľkou a blízkom tak vekom dosiahne približne 2,5 až 3 dioptrie. Vývin presbyopie však býva individuálny.

Korekcia presbyopie

Korekcia presbyopie musí byť riešená individuálne. Množstvo akomodácie sa u každého človeka, ale aj u každého oka môže líšiť. Preto, aby došlo k súhre akomodácie a konvergencie, je potrebné predpisovať najslabšie sklá, ktoré sú znesiteľné pri dobrom a pohodlnom videní. Pri korekcii je treba rešpektovať pracovnú vzdialenosť, na ktorú musí človek svoje videnie prispôsobiť a ktorá je v rôznych povolaniach veľmi dôležitá.

Najčastejšou korekčnou pomôckou v súčasnosti sú stále okuliare. V závislosti na tom, aké vzdialenosti potrebuje pacient korigovať sa používajú buď jednoohniskové okuliare na rôzne vzdialenosti, ale ak im je nepohodlné okuliare striedať, tak je možné zvoliť bifokálne alebo modernejšie multifokálne sklá, ktoré dokážu riešiť rôzne vzdialenosti. V menšej miere sú využívané na korekciu presbyopie kontaktné šošovky alebo mikrochirurgické zákroky.