Refrakčné vady | Videnie.sk

Hypermetropiu delíme podľa príčiny vzniku, teda podľa pôvodu alebo z hľadiska vzťahu k emetropii, na osovú a systémovu.

Ďalekozrakosť môžeme korigovať okuliarmi, kontaktnými šošovkami a v súčasnosti stále viac využívanými chirurgickými zákrokmi, aj keď stále nedosahujú také veľké číslo v porovnaní s chirurgickým riešením myopie.

Ďalekozrakosť ( hypermetropia) sa väčšinou vyskytuje už pri narodení. Jej príčiny vzniku podobne ako príčiny vzniku myopie (krátkozrakosti) zatiaľ nie sú doposiaľ presne zistené a popísané. Dedičné dispozície sú s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedné za mnohé prípady refrakčných porúch, kam zaraďujeme aj ďalekozrakosť. Je však tiež pravda, že mnoho ľudí trpí určitým stupňom ďalekozrakosti bez toho, aby k tomu mali genetické predpoklady.

Hypermetropické oko má tendenciu neustále dokonale akomodovať. Nízky stupeň tejto poruchy obyčajne prebieha v detskom a mladším veku nepozorovane, a to vďaka ich veľkej akomodačnej šírke. Majú dostatočne veľkú akomodačnú rezervu a svoju poruchu korigujú vlastným akomodačným úsilím. Jednoducho povedané, oko si pomôže samo bez toho, aby bolo nutné použiť korekčnú pomôcku.

Hypermetropia (ďalekozrakosť) je refrakčná porucha, kedy vstupujú do oka, ktoré je v akomodačnom pokoji, svetelné lúče, lomia sa optickým systémom a ich ohnisko sa vytvorí za sietnicou. V oku sa vďaka tomuto procesu vytvorí neostrý, rozmazaný obraz pozorovaného predmetu. Tento špecifický jav môže nastať pri zníženej lomivosti optickej sústavy oka, hlavne rohovky a v menšej miere šošovky, tzv. lomivá ďalekozrakosť a pri skrátení predozadnej dĺžky oka, tzv. osová ďalekozrakosť

Astigmatizmus korigujeme cylindrickými a torickými korektívnymi členmi, ktorými sa vstupujúce rovnobežné svetelné lúče lomia tak, aby sa obe vytvorené ohniskové línie astigmatického oka k sebea natoľko priblížili, až sa stanú totožné. Dochádza tak k odstráneniu ohniskového intervalu, ktorý je prítomný u nekorigovaného astigmatického oka. Ľudia s astigmatizmom majú niekoľko možností, s ktorými znovu môžu získať ostré videnie: okuliare, kontaktné šošovky alebo chirurgické operácie.

Existuje veľa starších a novších teórií, ktoré sa snažia objasniť príčiny vzniku krátkozrakosti (myopie). Napriek značnému vedeckému úsiliu sa dodnes nepodarilo stopercentne nájsť presnú príčinu. Do popredia sa kladú rôzne faktory, ako disproporcie vývoja a rastu oka, či menejcennosti očných tkanív, hlavne bielka, infekčné ochorenia, zlá výživa, nadmerná záťaž očí, zlé osvetlenie, ale najmä dedičnosť. Iste to nie je výpočet všetkých možných príčin v súvislosti so vznikom krátkozrakosti.

Krátkozrakosť je po svete rôzne rozšírená, pričom sú značné rozdiely medzi etnickými a rasovými skupinami, pretože hlavnú úlohu hrajú dedičné faktory. V západnej Európe a USA približne 25 percent jedincov vo veku 12 až 54 rokov je krátkozrakých.

Krátkozrakosť (myopia) je najčastejšia refrakčná chyba, pri ktorej sa lúče prichádzajúce do oka z diaľky lámu pred sietnicou a na sietnici vzniká neostrý obraz. Tento špecifický jav môže nastať:

Vžiť sa do situácie krátkozrakého a pochopiť jeho problémy nie je jednoduché. Mnohokrát ani pre skúseného očného lekára alebo optometristu. Každý krátkozraký si určite dobre zapamätal chvíľu, keď zistil, že nevidí do diaľky tak dobre ako jeho rovesníci. Toto zistenie ho sprevádza po celý život. Ten sa potom viac alebo menej, v závislosti na stupni krátkozrakosti (myopie), odlišuje od života tých, ktorý netrpia touto refrakčnou chybou. Tejto situácii sa treba prispôsobovať každý deň, po celý život. Môže to prinášať stres, zvýšené finančné náklady na život ( okuliare, kontaktné šošovky), neschopnosť rovnocenného uplatnenia sa v celej škále povolaní, niekedy i predčasnú invaliditu či nesúlad v osobnom živote.

Refrakčné poruchy môžeme jednoducho rozdeliť na veľké a malé. U veľkých porúch je videnie podstatne znížené, zahmlené a nepresné. Oko nie je schopné túto vadu samo vykorigovať a preto sa o to ani nesnaží. Porucha začína a končí zníženým videním a jej odhalenie nie je problematické.

Príčina nočnej myopie nie je zatiaľ celkom známa. Na jej vzniku sa podieľa sférická aberácia ( vďaka širokej zornici v tme), chromatická aberácia (vďaka veľkému podielu krátkovlnnej modrozelenej časti spektra pri zatmení ) a psychické príčiny – prehnaná akomodácia, aby bolo kompenzované neostré videnie.

Presbyopia je porucha spôsobená fyziologickým starnutím vnútroočnej šošovky. Tá postupne znižuje svoju plasticitu a elasticitu, zväčšuje a zhutňuje sa jej jadro, sklerotizujú šošovkové vlákna, šošovke pribúda na objeme a tým dochádza k pozvolnému poklesu akomodačného výkonu, ktorý je ireverzibilný.

Krátkozrakosť sa prejavuje tým, že blízke objekty vidíte bez problémov, ale čítanie písma na tabuli či ukazovateľoch na ceste Vám robí problémy. Váš očný odborník môže túto vadu nazývať "myopia", čo pochádza z gréckeho názvu "zatvorené oči". Toto označenie vyplýva z jedného z príznakov krátkozrakosti. Tým je privieranie očí pri pohľade do diaľky.

Ďalekozrakosť je refrakčná vada, ktorá sa prejavuje tým, že vzdialené objekty vidíte bez problémov, ale máte problém zaostriť na bližšie predmety. Lúče svetla dopadajúce na rohovku oka tvoria ohnisko za sietnicou. Ďalekozrakosť sa tiež odborne nazýva hypermetropia alebo hyperopia. Spôsobuje, že musíte vyvíjať zvýšené úsilie pre zaostrenie na diaľku a predovšetkým na bližšie predmety. Deti, ktoré sú ďalekozraké môžu mať problémy pri čítaní.

Ak máte skreslený alebo zahmlený obraz na ľubovoľnú vzdialenosť, môže sa tým u vás prejavovať astigmatizmus oka. Aj v prípade, že vaše videnie jev celkom ostré, ale pociťujete bolesti hlavy, únavu alebo podráždenie očí, môže to byť známka slabého astigmatizmu. Prítomnosť astigmatizmu overí očná prehliadka, vrátane testu videnia na blízko aj do diaľky.

Refrakčné, čiže očné vady - poruchy sú sprevádzané zníženým, nepresným, alebo zahmleným videním. Medzi najčastejšie patrí ďalekozrakosť ( hypermetropia), krátkozrakosť (myopia) a astigmatizmus. Všetky majú jedno spoločné – dajú sa korigovať nosením dioptrických skiel, alebo kontaktných šošoviek.