Excimerový laser v oftalmológii | Videnie.sk

Označenie LASER je akronym z anglického nazvu Light Amplification by Stimulated Emission of Radiation (zosílenie svetla stimulovanou emisiou žiarenia). Svetlo (žiarenie) vyžarované laserom je monochromatické (jednofarebné), úzko smerované, koherentné, polarizované a intenzívne.

Monochromatičnosť laserového žiarenia umožňuje selektívne využiť rozdielnu transmisiu a absorpciu jednotlivých vlnových dĺžok v očných tkanivách. Priechod monochromatického žiarenia optickými sústavami nie je ovplyvňovaný farebnou chybou zmiešaného svetla.

Smerovanie laseru s veľmi nízkou divergenciou (rozbiehavosťou) a vysoká koherencia dovoľuje zaostrenie lúča do malého bodu. Polarizácia nemá pri lekárskom využití laserov väčší význam. Dôležitou vlastnosťou laserov je intenzita žiarenia a jej možnosť regulácie.

Excimerový laser

Slovo EXCIMER vzniklo spojením častí dvoch slov: EXCIted = vybudená, diMER = dvojčastica. Excimer je označenie pre nestálu molekulu, ktorá vzniká v praxi najčastejšie spojením atómov argónu a flóru pri impulze o vysokom napätí. Nestála molekula sa hneď po svojom vzniku zase rozpadne späť na pôvodné súčasti a pri tomto rozpade vyžiari určité množstvo svetla v ultrafialovej oblasti o vlnovej dĺžke 193 nanometrov (nm). Po prvý krát boli excimerové lasery skúšané v roku 1975 v USA.

Biologický účinok excimerového laseru

Krátke pulzy ultrafialového žiarenia o vlnovej dĺžke 193 nm (plynný ArF excimer laser) distribuované na rohovku v energetickej hustote nad 50mJ/cm² vyvolávajú fotochemický dej, ktorého výsledkom je ablácia kolagénnych makromolekúl. Absorpcia žiarenia vedie k tvorbe molekulárnych fragmentov a k ich premene na plynnú fázu. Každý pulz žiarenia tak uberá 0,1 – 0,5 mikrónov tkaniva. Tento jav sa nazýva fotoablatívna dekompozícia alebo fotoablácia. Pôsobenie laserových lúčov je však sprevádzané vznikom tepla. Operatér tomu bráni ochladzovaním oka pred a po výkone.

Excimerový laser je možné použiť ku kontrolovanej ablácii rohovky, pričom povrch rohovkového tkaniva po ablácii je veľmi dobrým podkladom pre následnú epitelizáciu. Nerovnomernou priestorovou distribúciou laserovej energie je možné zmeniť zakrivenie prednej plochy rohovky, a tým lomivosť celého oka.