Sietnica - stavba sietnice | Videnie.sk

Sietnica je vlastným orgánom zraku a tvorí vnútornú vrstvu oka. Pokrýva celú dutinovú stranu očnej gule až k pupilárnemu okraju dúhovky. Svojou vonkajšou plochou nasadá na prostrednú vrstvu očnej steny a na jej vnútornú plochu sa prikladá sklovec. Sietnica funguje ako film vo fotoaparáte. Zachytáva obraz a zrakovým nervom ho posiela do zrakových centier v mozgu.

Sietnicu delíme na dva stavebné i funkčne odlišné oddiely. Zadný oddiel, ktorý sa nachádza v zadnej časti očnej gule za úrovňou ekvátoru, tvorí optická časť sietnice, časťou pred ekvátorom

Optická časť sietnice

Optická časť sietnice je funkčne najvýznamnejšou vrstvou steny očnej gule. Je to tenká a krehká blana o hrúbke asi 0,1-0,4 mm, ktorá nalieha na cievnatku. Má oranžovú až červenú farbu, ktorá vzniká presvitaním ciev cievnatky.

Na očnom pozadí rozlišujeme niekoľko útvarov. Jemne laterálne proti zadnému pólu oka leží žltá škvrna kruhovitého až eliptického tvaru o priemere asi 3 mm. V jej strede je preliačina, ktorá sa nazýva fovea centralis. Toto miesto leží vo vrchole optickej osi oka a predstavuje miesto najostrejšieho videnia, pretože sa do nej premieta centrálny paprsok. V oblasti žltej škvrny sú nakopené len čapíky, ktoré tu majú najväčšiu hustotu a zabezpečujú farebné videnie.

Mediálne od žltej škvrny vo vzdialenosti asi 4 mm sa vyklenuje belavé políčko, ktorým odstupuje z očnej gule zrakový nerv. Má tvar kruhu o priemere asi 1,5 mm, ktorého stred je jemne prehĺbený. Neobsahuje žiadne svetlocitlivé elementy, predstavuje z fyziologického hľadiska takzvanú slepú škvrnu.

Stavba sietnice

Mikroskopická stavba sietnice je veľmi zložitá, pretože je tvorená až z 11 vrstiev. Z toho dôvodu spomenieme len jej funkčné súčasti:

• Vonkajšia vrstva prilieha k cievnatke a spolu s pigmentovou vrstvou cievnatky pôsobí ako svetelná izolačná vrstva, ktorá pohlcuje dopadajúce svetelné paprsky a zabraňuje ich odrazu vo vnútri oka. Do pigmentovej vrstvy sú vnorené svetlocitlivé výbežky zmyslových buniek sietnice.
• Vnútorná vrstva obsahuje vlastné primárne zmyslové bunky (fotoreceptory) a neuróny, ktoré zbierajú informácie z fotoreceptorov a odvádzajú ich prostredníctvom zrakového nervu z oka do mozgu. Zmyslové bunky sa v sietnici vyskytujú v dvojakej podobe: tyčinky a čapíky. Tyčinky registrujú množstvo dopadajúceho svetla a predstavujú väčšinu zmyslových buniek sietnice, ich celkový počet je asi 130 miliónov. Čapíky slúžia k vnímaniu farieb, je ich omnoho menej, asi 7 miliónov a sú uložené v oblasti žltej škvrny, kde predstavujú jediný typ zmyslových buniek. Ich vodivé výbežky nadväzujú na vrstvu drobných bipolárnych neurónov. Na vodivé výbežky bipolárnych neurónov nadväzuje vrstva veľkých multipolárnych neurónov. Ich neurity tvoria najvnútornejšiu vrstvu sietnice.

Medzi uvedenými nervovými bunkami sú uložené početné podporné bunky a drobné asociačné neuróny.

Vrstvy sietnice sú usporiadané tak, že svetelný lúč musí prejsť celou sietnicou, pokiaľ sa dostane ku svetlocitlivým výbežkom tyčiniek a čapíkov, preto nazývame ľudskú sietnicu inverzným typom sietnice.

Slepá časť sietnice

Slepá časť sietnice leží pred ora serrata a kryje vnútornú plochu riasnatého telesa a dúhovky. Stavba tejto časti sietnice je veľmi jednoduchá. Tvorí ju iba pigmentová vrstva a neobsahuje žiadne zmyslové bunky.

Vyšetrenie očného pozadia nemá význam len v očnom lekárstve, kedy je posudzovaný vlastný stav sietnice, ale aj v ďalších klinických oboroch. Toto vyšetrenie je veľmi významné preto, lebo je možné zistiť najrôznejšie stavy poškodenia cievneho systému, alebo napríklad pri diagnostike cukrovky.