Rohovka - význam a stavba rohovky | Videnie.sk

Rohovka je predná, priehľadná, elastická a najviac zakrivená časť vonkajšej väzivovej vrstvy oka, má tvar horizontálne uloženej elipsy, ktorá sa smerom dopredu vyklenuje a zaberá asi 20% povrchu očnej gule. Je bezfarebná, úplne priehľadná a bezcievna. Predstavuje mechanickú a chemicky nepriepustnú bariéru medzi vnútrom a vonkajším prostredím spolu so spojivkou, sklérou a slzným filmom. Z vonku hraničí so vzduchom a smerom dnu je v kontakte s komorovou tekutinou. Rohovka, vzhľadom na svoju optickú mohutnosť je najdôležitejšou zložkou optického systému oka a najväčšou mierou sa podieľa na kvalitnom videní.

Priemer rohovky je približne 11,5 mm vertikálne a 12 mm horizontálne. Neplatí to však pre každého a sú ľudia, ktorí majú priemer ďaleko menší ale taktiež ďaleko väčší. Smerom k limbu (okraju) sa rohovka oplošťuje a postupne prechádza v skléru. Povrch rohovky pokrýva slzný film, ktorý je dôležitý pre ochranu rohovkového epitelu a aj z hľadiska imunológie.

Z histologického hľadiska je rohovka zložená z piatich vrstiev. V predozadnom smere je to epitel rohovky, Bowmanova membrána, stroma rohovky, Descemetova membrána a endotel rohovky.

Stavba rohovky

Výživa a inervácia rohovky

Rohovka neobsahuje žiadne cievy a spoločne so sklérou, šošovkou a sklovcom patrí medzi bradytrofické (bez krvného zásobenia) tkanivá. Keďže rohovka neobsahuje žiadne cievy, tak pre jej výživu je podstatný prísun kyslíku z vonkajšieho prostredia, veľkú rolu hrá kvalita sĺz a slzného filmu a čiastočne sa na výžive podieľa aj komorová tekutina.

Pre rohovku je veľmi dôležitá stabilná hydratácia, aby nedochádzalo k jej vysychaniu, čo môže mať za následok nepríjemný pocit nepohodlia, taktiež môže dôjsť k zhoršeniu videnia alebo ku vzniku nepríjemných zápalov.

Rohovka je najcitlivejšie tkanivo ľudského organizmu, pretože má najväčší počet senzitívnych nervových vlákien. Narušenie epitelu rohovky  (napríklad v dôsledku prítomnosti cudzieho telieska, erózie, zápalu) spôsobuje nepríjemnú bolesť, po ktorej nasleduje reflexné slzenie a blefarospazmus.

Vzhľadom na to, že rohovka je najdôležitejšou časťou optického systému a veľkou mierou sa podieľa na našom videní, tak každé, čo i len sebemenšie poškodenie môže mať za následok zhoršenie videnia až stratu zraku. Je pravda že nie vždy sme schopný ovplyvniť stav rohovky, napríklad v prípade nejakých vrodených alebo degeneratívnych ochorení, ale na strane druhej v niektorých prípadoch vieme naším jednaním znížiť riziko poškodenia rohovky. Najlepším príkladom sú nositelia kontaktných šošoviek, ktorý nerešpektujú odporúčania svojho kontaktalóga a nosia šošovky dlhšie ako je odporučené, používajú nevhodné kontaktné šošovky, nedodržiavajú hygienu a pod.