Ako pracuje oko | Videnie.sk

Zrak je najdôležitejší zmysel zo všetkých piatich, pretože nám umožňuje prijímať najviac informácií z okolitého sveta. Schopnosť prijímať podnety zvonku umožňujú oku svetlolomné prostredia a sietnica. Zjednodušene môžeme povedať, že lúče odrazené od predmetu, na ktorý sa pozeráme, musia prejsť cez štyri svetlolomné prostredia, cez rohovku, komorovú tekutinu, šošovku a sklovec, ktoré tvoria optickú sústavu oka a vytvoria v jednom bode na sietnici skutočný zmenšený obraz, ktorý potom vnímame.

Zjednodušene môžeme ľudské oko prirovnať k fotografickému aparátu, kde rohovka a šošovka plnia úlohu objektívu, zrenica funguje ako clona a sietnica nahrádza citlivý film. Zo svietiaceho alebo osvetleného predmetu musia svetelné lúče dopadnúť do oka, prejsť cez optickú sústavu a sú usmernené na sietnicu.

Viditeľný obraz môžu vytvoriť len lúče s vlnovou dĺžkou 400 - 760 nm. Usmernenie svetelných lúčov do jedného bodu na sietnici sa nazýva optická mohutnosť oka alebo sila lomivosti a je určená zakrivením svetlolomných plôch oka a indexom lomu. Optická lomivosť sa udáva v dioptriách.

Najdôležitejšie lámavé plochy oka sú rohovka a šošovka. Optická lomivosť rohovky je asi 43 dioptrií a šošovky 20 dioptrií. Optická lomivosť oka však nie je stále rovnaká, ale môže sa meniť v závislosti na tom, či sa pozeráme do diaľky alebo do blízka. Je to dané elasticitou šošovky, ktorá umožňuje zmenu jej zakrivenia a tým aj zmenu optickej lomivosti. Táto činnosť, nazývaná akomodácia (prispôsobenie sa), nám umožňuje vidieť ostro predmety vzdialené aj blízke. Pri pohľade do blízka sa musí oko prispôsobiť, šošovka sa viac vydúva, čím zvyšuje svoju optickú lomivosť. Naopak, pri pohľade do diaľky (predmety vzdialené viac ako 5-6 metrov od oka) sa šošovka splošťuje a zmenšuje svoju optickú lomivosť. Napríklad pri čítaní zo vzdialenosti 25 cm musí šošovka zvýšiť svoju dioptrickú hodnotu o 4 dioptrie, pri čítaní z 33 cm o 3 dioptrie. Všetko sa to deje automaticky, bez našej vôle. S vekom, keď sa šošovka stáva menej pružnou, je čoraz ťažšie pozorovať blízke predmety. Preto musia starší ľudia na čítanie alebo pri práci na blízko používať okuliare.

Dôležitou podmienkou, aby sa obraz na sietnici zobrazil, je správny vzájomný pomer medzi lomivou silou oka a jeho dĺžkou. Tento vzťah sa nazýva refrakcia. Ak je pomer vyrovnaný, svetelné lúče sa lámu do jedného bodu na sietnici. Takéto oko nazývame emetropické. Ak nie je pomer vyrovnaný v dôsledku väčšej dĺžky oka alebo zvýšenej optickej lomivosti, leží ohnisko pred sietnicou, čo má za následok neostré videnie predmetov okolitého sveta. Takúto chybu nazývame krátkozrakosť. Ak je dĺžka oka príliš krátka, alebo sila lomivosti malá, leží ohnisko za sietnicou. Takúto chybu voláme ďalekozrakosť.