Ľudské oko - ako funguje, optický systém ľudského oka | Videnie.sk

Zrak je pre človeka zo všetkých zmyslov považovaný za najôležitejší. Pomocou zmyslového orgánu, ktorý predstavuje ľudské oko, človek vníma takpovediac dokonalé vizuálne obrazy okolného sveta. Táto schopnosť vyžaduje úzke prepojenie ľudského oka ako periferného senzoru z mozgovou kôrou. Pomocou zraku vníma človek asi 80% všetkých informácií zo svojho okolia.

Optický systém ľudského oka

K dokonalému zrakovému vnímaniu sú potrebné jednotlivé časti ľudského oka tvoriace jeho optický systém. Jedná sa o rohovku, komorovú tekutinu, šošovku a sklovec. Optický systém sústreďuje lúče svetla tak, aby sa ich ohnisko vytvorilo na sietnici. V prípade poruchy niektorých častí dráhy svetelného vnemu dochádza k zhoršeniu, skresleniu alebo úplnej strate videnia. Vplyvom porúch sa na sietnici nevytvorí ostrý obraz a vznikajú refrakčné vady, ako krátkozrakosť, ďalekozrakosť, astigmatizmus a ďalšie.

K vytvoreniu ostrého obrazu je dôležitá aj transparentnosť optických prostredí, hustota a zapojenie fotoreceptorov v danom mieste sietnice, nepoškodená zraková dráha a zrakové centrá a mnoho ďalších pomocných zariadení, ktoré v dokonalej súhre zabezpečujú akomodáciu, konvergenciu, reguláciu osvitu a ochranu oka.

Ako funguje ľudské oko?

Ľudské oko svojou funkciou býva prirovnávané k fotografickým prístrojom. Vlastnú komoru tvorí dutina vyplnená sklovcom. Pigmentová vrstva cievnatky zabezpečuje elimináciu reflexov. Rohovka, komorová tekutina a šošovka predstavujú objektív.

Svetelný lúč prechádza k sietnici skrz štruktúry: predná plocha rohovky, hmota rohovky, zadná plocha rohovky, komorová voda, predná plocha šošovky, hmota šošovky, zadná plocha šošovky a sklovec.

Ľudské oko je tvorené jednoduchým objektívom o dvoch členoch. Sú nimi rohovka a šošovka. Množstvo svetla, ktoré vstupuje do oka, je riadené dúhovkou, ktorá sa nachádza medzi rohovkou a šošovkou. Uprostred dúhovky je zornička, ktorá sa v závislosti na intenzite osvetlenia sťahuje alebo rozťahuje a tým reguluje vstup paprskov do oka. Svetlo sa ďalej šíri priehľadným sklovcom a na svetlocitlivej sietnici vytvára prevrátený obraz.

Sietnica je cvetlocitlivá časť oka a odpovedá senzoru, prípadne filmu vo fotoaparáte. Pokiaľ by sa sietnica vyrovnala do plochy, vytvorila by kruh o priemere asi 42mm, ktorý zhoduje s uhlopriečkou filmu. Sietnica je tvorená svetlocitlivými bunkami - asi 130 miliónmi tyčiniek a 7 miliónmi čapíkov. V tomto prípade môže oko fungovať ako 137 megapixelový fotoaparát. Čapíky sú menej citlivé, ale sú schopné rozlišovať farbu. Tyčinky sú omnoho viac citlivé, ale ich úlohou je sprostredkovanie len čiernobieleho videnia.

Aby oko správne fungovalo, nesmieme zabudnúť spomenúť ešte niektoré prídavné orgány, ktoré majú tiež veľký vplyv na dokonalé videnie. Patria sem okohybné svaly, ktoré zabezpečujú pohyby samotného oka a vďaka ním môžeme meniť smer pohľadu. Ďalej sem môžeme zaradiť očnicu, ktorá predstavuje kostenú schránku v ktorej je oko uložené a jej hlavnou funkciou je ochrana očnej gule a v neposlednom rade je nutné ešte spomenúť očné viečka a slzný aparát.

Ľudské oko samotné je veľmi zložitý a dokonale fungujúci "stroj", vďaka ktorému môžeme vnímať okolitý svet, ale stači menšie poškodenie oka, prípadne poškodenie ktorejkoľvek z jednotlivých častí oka, čo môže viesť k zhoršeniu videnia. Mali by sme si preto uvedomiť, že oči máme len jedni a preto je potrebné dávať si na ne naozaj veľký pozor.