Dúhovka | Videnie.sk

Dúhovka tvorí najviac dopredu vysunutú časť prostrednej vrstvy očnej steny. Má tvar medzikružia s centrálne uloženým otvorom zvaným zrenica. Vonkajší okraj dúhovky prechádza v riasnaté teliesko, vnútorný okraj ohraničuje kruhovitý otvor zrenice. Zrenica nie je umiestnená presne centrálne, ale je posunutá mierne mediálne. Oddeľuje čiastočne prednú a zadnú komoru očnej gule.

Dúhovka nemá homogénnu štruktúru a v dôsledku tejto nehomogénnosti vznikajú na jej prednej strane dva prstence: anulus iridis major a anulus iridis minor. Dúhovku tvorí predovšetkým väzivová stróma a dva hladké svaly. V stróme je veľké množstvo ciev, ako aj sympatické a parasympatické nervové vlákna.

Histologicky sa dúhovka skladá zo 6 vrstiev, z ktorých najdôležitejšie sú svalová vrstva a pigmentová vrstva.

V svalovej vrstve je zvierač zrenice (musculus sphincter pupille) s prevažne kruhovými svalovými vláknami a rozširovač zrenice (musculus dilataor pupille) s prevažne lúčovito usporiadanými vláknami. Zúženie zrenice označujeme ako mióza a rozšírenie ako mydriáza.

Súhra obidvoch svalov podmieňuje veľkosť zrenice a reflexne reguluje množstvo svetla, ktoré prechádza do oka. Zrenicový reflex (pupilárny reflec) je vyvolávaný meniacou sa intenzitou svetla a je výsledkom integrácie sympatiku a parasympatiku. Centrum zrenicového reflexu je v strednom mozgu.

Farba dúhovky záleží od množstva a hĺbky uloženia pigmentu. Ak pigment chýba (napr. pri albinizme), farba sa nám javí ako ružová, pretože cez dúhovku presvitá červená farba cievovky. Ak sa pigment nachádza v najspodnejších vrstvách a v malom množstve, je dúhovka modrá alebo sivá. Naopak väčšie množstvo pigmentu dodáva dúhovke zelenú až hnedozelenú farbu. Prítomnosť veľkého množstva pigmentu podmieňuje tmavohnedú farbu. Výnimočne môžu byť dúhovky jedného človeka rôzne zafarbené - nerovnaké sfarbenie dúhovky . Pigmentová vrstva dúhovky má význam pre optické vlastnosti oka, lebo zabraňuje, aby svetlo prenikalo pomimo zrenice oka.